V čom je prospešná čelovka Fenix Vitae?

 1.12.2024

Vývoj svetelných technológií za posledných 100 rokov priniesol značné pohodlie a blahobyt - svietenie je dnes veľmi lacné a displeje umožňujú bleskový prenos informácií. Zároveň sa však čím ďalej tým viac hovorí aj o možných negatívnych dopadoch, ktoré až v posledných rokoch vstupujú do verejného povedomia. Väčšina z nás tak už pravdepodobne niečo začula o potenciálnej škodlivosti „modrého svetla“, ktoré sa na nás valí nielen z obrazoviek všetkého druhu, ale aj z bežných bielych LED svetiel doma, v práci aj vo verejnom priestore. V tomto príspevku sa teda pozrieme, aké efekty má osvetlenie s vysokou mierou modrej zložky a aké sú možné riešenia v domácnosti či outdoore za pomoci čelovky Fenix Vitae.

Biologické hodiny, ktoré nemožno ignorovať

O škodlivosti modrého žiarenia sa hovorí vo viacerých súvislostiach. Ide najmä o narušenie zdravého spánku v rámci tzv. cirkadiálneho rytmu, kde už panuje široký vedecký konsenzus. A práve na túto problematiku sa teraz bližšie pozrieme.

Picture: Ian B Hickie et al. CC-BY-3.0

Cirkadiálne rytmy – niekedy aj cirkadiálne alebo cirkadiánne hodiny či biologické hodiny – sú u väčšiny organizmov prirodzené cykly, ktoré riadia mnoho biologických pochodov v priebehu celého dňa. Konkrétne u človeka je to telesná teplota, krvný tlak, produkcia rôznych hormónov, pozornosť, spánok, trávenie a ďalšie telesné procesy.

U väčšiny stavovcov nájdeme tieto vnútorné hodiny v oblasti hypotalamu zvanej SCN. Sú neustále „nastavované“ na základe rôznych faktorov, ale zrejme najväčší vplyv má striedanie svetla a tmy. Podľa týchto hlavných hodín v mozgu sa potom tiež „nastavujú“ aj ostatné orgány a ich činnosť. Pri absencii svetla sa v hypotalame tiež tvorí tzv. hormón tmy melatonín, ktorý u denných živočíchov pôsobí ako hormón spánku, ktorý nás pripravuje na odpočinok a regeneráciu. A len pre zaujímavosť: pri nočných živočíchoch vedie melatonín naopak k aktivite.

Cirkadiálny rytmus a modré svetlo

A práve tu do hry vstupuje umelé osvetlenie. Po milióny rokov sme my a naši evoluční predkovia žili výhradne podľa prirodzeného striedania dňa a noci. Dokonca aj skrotenie ohňa nemalo na cirkadiálny rytmus významný vplyv. Prečo? Na sietnici oka sa nachádzajú rôzne druhy fotosenzitívnych buniek, ktoré sú nastavené na odlišné vlnové dĺžky viditeľného svetla. Za nastavovanie našich biologických hodín sú konkrétne zodpovedné bunky ipRGC, ktoré reagujú iba na kratšie vlnové dĺžky svetelného spektra (modrá, azúrová, zelená), ktoré sa v ohni prakticky nevyskytujú. Dokonca nie sú príliš obsiahnuté ani vo svetle klasických volfrámových žiaroviek, ktoré napokon fungujú na princípe „žiaru“ z nažhaveného vlákna.

Oproti žiarovkám však svetelné spektrum väčšiny žiariviek a bežných LED zdrojov obsahuje vysoký podiel modrej zložky. Preto dnes niektorí ľudia dlhodobo žijú s rozhodeným cirkadiálnym rytmom, dennou únavou a rôznymi spánkovými problémami. V posledných desiatich rokoch navyše pribúdajú nové vedecké štúdie skúmajúce možný vplyv dlhodobo rozhodených biologických hodín na kardiovaskulárne choroby, obezitu, neurodegeneratívne choroby alebo rakovinu, obzvlášť u pracovníkov nočných smien.

Prvý krok – obmedzenie displejov

V Česku sa touto tematikou najviditeľnejšie zaoberá mediálne známy „svetlár“ Hynek Medřický, tvorca patentovaných biodynamických žiaroviek Vitae. Okrem týchto špeciálnych LED zdrojov so šetrným svetelným spektrom ponúka Hynek Medřický aj niekoľko praktických rád, ako večer eliminovať zdroje modrého žiarenia a vďaka tomu sa aj kvalitne vyspať.

Úplným základom je nepoužívanie akýchkoľvek svietiacich displejov aspoň 1,5 hodiny pred plánovaným spánkom. A to by malo platiť absolútne, pretože aj sekundové osvietenie modrým svetlom podľa Medřického znamená zmätenie organizmu a resynchronizáciu cirkadiánneho rytmu.

Takýmto rozšíreným nešvárom sú tiež jasne žiariace modré či zelené kontrolky a malé displeje na rôznych zariadeniach. Je vhodné ich úplne zalepiť čiernou páskou. Ak ich predsa len potrebujeme vidieť, potom ich môžeme aspoň zalepiť oranžovou fóliou, ktorá vyfiltruje rušivú modrú zložku.

Príprava na odpočinok aj aktivitu

Isté opatrenia nad rámec spomínaného by mali nastať už o niečo skôr ako len 90 minút pred zaspaním – zhruba od večere okolo 18. hodiny, podľa toho, kedy kto chodí spať. Nie je vyložene nutné tráviť večery pri sviečke, mali by sme už ale používať výhradne len teplé biele svetlá. Tá by navyše mali byť umiestnené ideálne niekde pod úrovňou očí, nie priamo nad hlavou ako slnko v zenite. Pri všetkých obrazovkách zároveň môžeme stlmiť podiel vyžarovanej modrej zložky, väčšinou sa to dá urobiť v bežnom nastavení pod názvami ako „nočné osvetlenie“, "nočný režim" či „modrý filter“, prípadne si k tomu možno stiahnuť nejakú aplikáciu.

Starostlivosť o cirkadiálny rytmus ale nie je len o obmedzovaní svetla v noci. Rovnako dôležitý je aj dostatok kvalitného svetla cez deň, ktoré dá nášmu organizmu jasný signál, že má byť aktívny. Ideálne je samozrejme slnečné svetlo v maximálnej možnej miere. Pokiaľ nemáme možnosť pracovať priamo vonku alebo mať pracovný stôl umiestnený pri veľkom okne, potom je vhodné zainvestovať aspoň do kvalitného osvetlenia, ktoré sa bude čo najviac podobať tomu slnečnému – teda s farebnou teplotou „denná biela“ a umiestnené nad nami.

Niektoré celospektrálne LED zdroje už sa dnes navyše vyrábajú s vyváženým svetelným spektrom bez typických extrémnych hodnôt v modrej oblasti a priehlbín v azúrovej oblasti. Možno sa s nimi stretnúť pod rôznymi označeniami ako je „biodynamické osvetlenie“, „plnospektrálne svetlo“ alebo „cirkadiálna žiarovka“. Momentálne však ide o prakticky nezáväzné obchodné názvy, takže je vhodné sa pri ich výbere pozerať aj po odborných recenziách.

Svietidlá a čelovky na zachovanie cirkadiálneho rytmu?

U LED svietidiel a čeloviek veľmi záleží na kontexte a účele použitia. Pokiaľ ich niekto používa dostatočne dlho pred spaním (napríklad len v zimných mesiacoch, kedy sa skoro stmieva) potom na ich parametroch zas toľko nezáleží. Samotnou kapitolou sú aj pracovné svietidlá pre nočné smeny. Chladné či neutrálne odtiene bielej môžu pracovníkom pomôcť zostať v bdelosti, no celkovo negatívna pre zdravie je tu nočná smena ako taká. Pri záchranárskych a pátracích činnostiach môže byť niekedy vhodnejšia teplá biela (cca 3000 až 4000 K), pretože poskytuje oproti chladnejším odtieňom lepšiu viditeľnosť v hmle, daždi a snežení a osvetlované objekty zobrazuje v jasných farbách. Aj tieto teploty chromatickosti však majú určitý podiel krátkovlnného žiarenia, ktoré môže narušovať cirkadiálny rytmus.

Vo všetkých ostatných prípadoch je možné použitie šetrnejších LED svietidiel aspoň zvážiť. Prinajmenšom sa odporúča preferovať spomínanú farbu „teplá biela“, ktorá je o niečo príjemnejšia pre zrak. Naviac dnes už mnoho modelov, obzvlášť medzi čelovkami, ponúka okrem hlavného bieleho osvetlenia aj doplnkový režim červeného svetla. Monochromatické červené žiarenie síce nemusí byť pre každého stopercentne príjemné či praktické, zaručene však nenarúša cirkadiálny rytmus človeka a zvierat, čo tiež znamená, že nemá tendenciu plašiť ryby ani zver alebo priťahovať hmyz. Môže byť vhodné napríklad aj v stane či na chate priamo pred spaním.

Úplnou novinkou je špeciálny model čelovky Fenix Vitae, ktorý bol cielene navrhnutý podľa patentov Hynka Medřického práve s ohľadom na cirkadiálny rytmus a zdravší spánkový režim. Pri každom zapnutí sa najskôr rozsvieti slabšie červeno-oranžové svetlo, ktoré nenarušuje tvorbu melatonínu. Pokiaľ by užívateľ potreboval o niečo lepšie osvetlenie, môže prepnúť na veľmi teplé biele svetlo s teplotou chromatickosti 1800 K (farebná teplota ohňa) bez modrej, azúrovej a zelenej spektrálnej zložky. S výkonom až 600 lúmenov tak Fenix Vitae poskytuje solídny svetelný kužeľ šetrného svetla, ktorý momentálne nemá na trhu obdobu. Po jednoduchom vysunutí z popruhov poslúži aj ako klasické ručné svietidlo či vrecková baterka.